Až 90% času trávime v interiéri. Či sú to budovy alebo autá, doma i na pracovisku, náš život trávime vo „vnútri“. Myslím, že s prehľadom môžeme povedať, že sme „indoor“ generácia. Čo potvrdil aj výskum spoločnosti Velux.
Nie je to asi žiadne prekvapenie. Dnes fungujeme inak ako v minulosti a to mení nielen náš životný štýl, ale aj spôsob akým interiéry vnímame.
Zamysleli ste sa však už niekedy nad tým, aký veľký má na vás vplyv prostredie, kde pracujete, žijete a trávite voľné chvíle? A prečo tomu vlastne tak je?
U nás v meste vedie okolo vodného diela niečo ako cyklotrasa. Raz podvečer na prechádzke s naším psíkom som bola svedkom drobnej nehody. Chalan na kolieskových korčuliach to neuhral a vybúral sa do jednej z lavičiek, ktoré stoja vedľa chodníka ako tichí strážcovia našej vodnej priehrady. Nebolo to nič vážne, ale okamžite som cítila sympatie a súcit s tým neborákom. Udrel si ľavú nohu hneď pod kolenom. Tu bolesť som akoby cítila aj ja. Určite ste niečo podobné zažili aj vy.
Alebo sledujete basejumperov ako v špeciálnom obleku len o chlp míňajú skalné útesy a cítite ako sa vám zviera žalúdok. No nie je to divné?
Ale prečo sa to deje? Však sedíte doma a sledujete youtube. Nie je pre to žiaden rozumný dôvod. A predsa. Ako je teda možné, že tak okamžite a inštinktívne dokážeme čítať a prežívať cudzie pocity a zážitky?
Odpoveď na tieto otázky poskytol ako prvý taliansky neurovedec Giacomo Rizzolatti z parmskej univerzity. Identifikoval totiž v našom mozgu bunky, ktoré reagujú rovnako, či už niečo reálne robíme alebo sme len svedkami danej situácie.
Fantastické zistenie, však? Ale čo to ma spoločné s tým, že drvivú väčšinu nášho života trávime v interiéri a aký na nás má dopad? No tie bunky, ktoré dnes poznáme pod pojmom zrkadlové neuróny spôsobujú tiež to, že zdieľame pocity, stotožnujeme sa a reagujeme aj na neživé objekty. Napríklad pri sledovaní výjavu na obraze alebo pozorovaním sôch. Rovnako spôsobujú ilúziu, že predmet je súčasťou nášho tela. Trebárs pri ovládaní počítačovej myši. Náš mozog ju totiž vníma ako súčasť ruky.
Vieme, že my ľudia sme tvoriví a máme neuveriteľnú schopnosť vplývať na prostredie, niekedy možno aj neblahým spôsobom. Zrkadlové neuróny zase umožňujú pôsobiť prostrediu na nás. Nie je to teda jednosmerný proces. Tak ako my meníme a prispôsobujeme interiér, kde žijeme alebo pracujeme, on spätne mení a ovplyvňuje nás.
Porozumením tohoto vplyvu vieme cielene a úplne logicky meniť spôsob akým bude interiér formovať naše pocity a prežívanie. Skutočne nepreháňam, ak poviem, že to dokáže meniť naše životy. Už drobné zmeny v dispozícií nábytku a zariadenia v miestnosti vedia mať ohromné výsledky. Je však nutné vedieť čo a ako urobiť. Ale o tom až nabudúce. Dúfam, že sa tešíte.